Pietna spomienka na uctenie si podplukovníka Františka MAXU
Dňa 16.11.2018 vo vojenskom výcvikovom priestore Kuchyňa sa stretli českí vojaci z 22. základne vrtuľníkového letectva Biskajská pri Náměšti nad Oslavou spolu s vojakmi dopravného krídla Kuchyňa za účasti syna tragicky zosnulého mjr. MAXU, aby si uctili pamiatku tragédie, ktorá sa stala pred 49. rokmi. Zosnulý mjr. MAXA bol po smrti povýšený do hodnosti podplukovník. Táto tragédia sa stala podnetom ku zriadeniu pozemno-pátracej záchrannej služby v celej Československej socialistickej republike a platí doposiaľ.
Prítomní hostia si uctili pamiatku položením vencov, následne prehovoril vojenský kaplán dopravného krídla Kuchyňa kapitán Slavko GANAJ. Po modlitbe vyjadril podplukovník Tibor FEHÉR prianie aby sa vo vzájomnej česko-slovenskej tradícii i naďalej pokračovalo.
História:
Dňa 20.11.1969 prebiehala u 3. letky 20. stíhacieho bombardovacieho pluku (sbolp) v rámci LTC letová akcia. Úlohou LTC bolo nacvičiť si bojovú činnosť stíhacej bombardovacej letky pri vyhľadávaní a ničení malorozmerných cieľov a prekonávaním protivzdušnej obrany.
Štvorčlenný roj pod vedením mjr. Františka MAXU, ktorý vzlietli z domovskej základne v Námešti nad Oslavou sa po 31 minútach nachádzali nad VVP Kuchyňa, kde po krátkom čase stíhacie lietadlo mjr. MAXU Su-7 BM začalo mať problémy. Lietadlo sa vo výške 1 200 m.n.m. zakolísalo a následne prešlo do strmého klesania, pričom narazilo do lesného porastu. Neskoršia expertíza preukázala, že sa mjr. MAXA stihol katapultovať avšak sa mu padák neotvoril. Jeho pád zabrzdil hustý lesný porast a s ťažkými zraneniami a v ťažkom šoku katapultovanie prežil. Katapultovanie ani padák nikto na strelnici ani ostatný piloti roja nespozorovali a riadiaci cvičenia charakterizoval túto udalosť ako katastrofu.
Bolo neskoré poobedie, stmievalo sa a do pátrania v chladnom priestore plného nevybuchnutej munície sa nikomu nechcelo. Naviac si všetci mysleli, že mjr. MAXA zahynul. To bola veľká chyba, v dôsledku ťažkého zranenia a ťažkého šoku sa mjr. MAXA vyvliekol z popruhov padáku, vyzliekol sa z oblečenia a iba v košeli a nátelníku uľahol na čerstvo nasneženú zem. V tejto polohe bol aj nájdený. Bolo konštatované, v prípade včasného nájdenia pilota by prežil. On bol však nájdený až ďalší deň v poobedných hodinách.
Nadriadené stupne pred touto haváriou problematike pátrania po pilotovi nevenovali pozornosť. Až katastrofa a zbytočná smrť majora MAXU viedla k zmene predpisov a vzniku pátracej a záchrannej služby. Vďaka tejto obeti sa dnes po pilotovi nesmie prerušiť pátranie pokým nebol nájdený alebo nie je preukázané, že zahynul v lietadle.
Pilot František MAXA bol hodnotený ako veľmi skúsený pilot. Prešiel si mnohými funkciami. Bol na sebe veľmi náročný, nezniesol polovičatosť a plnil svoje povinnosti do najmenších podrobností. Major František MAXA zahynul vo veku 40 rokov, mal celkom nalietané 1 623 hodín. Po smrti bol povýšený do hodnosti podplukovník. K svojej milovanej žene a trom deťom sa však už nikdy nevraátil.